O pôste

Bratia a sestry, i keď možno povrchne čítanie biblie nás môže viesť k unáhlenému uzáveru, že sa Bohu náš telesný pôst nepáči, predsa to tak nie je. Biblia svojou kritikou pôstu chce len ukázať, čo všetko má predchádzať nášmu pôstu, aby bol Bohom prijatý.

Nemá zmysel sa postiť fyzický a bez toho, aby sme urobili vnútorné obrátenie. Pokúsim sa dnes spolu s vami pozrieť, ako sa na tento problém pozerala ranná cirkev.
    Môžeme konštatovať, že Cirkev prevzala pôst zo židovskej náboženskej praxe. Židia poznali jeden pôstny deň v roku a to bolo na sviatok Jom Kippur – deň zmierenia. Tento bol záväzný pre všetkých, ale známkou zbožnosti bolo postiť sa dvakrát do týždňa a to v pondelok a vo štvrtok. Pri zvláštnych príležitostiach alebo v dobe núdzi boli vyhlasované verejné pôstne dni. Židia chápali pôst, ako úpenlivú prosbu k Bohu, ako znamenie toho, že to so svojou modlitbou myslia vážne, tiež ako výraz pokánia a snahu o zmier. V pôste vyznávajú pred Bohom svoju hriešnosť a prosia o odpustenie a pomoc. Pôstom sa chcú vrátiť k Bohu.
    Ranná cirkev preberá tieto postoje, ale pôst praktizuje v iné dni a to v stredu a v piatok, ako spomienku na Kristovo zatknutie a umučenie. V stredu a v piatky a v pôstnej dobe sa jedlo len od 15:00 hod. V kláštoroch sa praktizovali ešte prísnejšie pôsty. Mnohí mnísi jedli len každý druhý deň, iní sa postili päť dni v týždni a jedli len v sobotu a v nedeľu. Mimo to si ukladali obmedzenia aj vo výbere potravín. Zriekali sa v tej dobe mäsa, vajec, syra a zdržovali sa vína. Ich obvyklou stravou bol chlieb, soľ a voda, strukoviny, byliny, zelenina, sušené ovocie. Pri tom dávali prednosť surovej strave pred varenou. Varená zelenina mala už charakter sviatočného jedla. Pôst prvotnej cirkvi je výrazom bdelosti a očakávania Pána. Pôstom kresťania vyznávajú, že tu spása ešte nie je tak, aby ňou boli úplne preniknutí. Pre kresťanov boli pôstne dni, dňami väčšej bdelosti pre Boha. Nazývali ich podľa vojenských hliadok „stationes“
    Ešte stále som však nepovedal, prečo sa vlastne postiť? Spomeniem niekoľko výrokov o pôste: Napr. cirkevní otcovia svorne tvrdili, že „Prikázanie o pôste je tak staré ako sám svet. Prvé prikázanie, ktoré Boh dal človeku, bolo prikázanie postiť sa.“ (Gn 2,17). Už v raji bolo dané ľuďom prikázanie zdržanlivosti, aby nejedli zo stromu poznania dobra a zla. Nebolo to prikázanie absolútneho pôstu, pretože zo všetkých ostatných stromov v raji mohli jesť, ale toto prikázanie sa týkalo určitého stromu. Sv. Bazil Veľký hovorí: „Pretože sme sa nepostili, boli sme vyhnaný z raja. Preto sa budeme postiť, aby sme znovu do raja vstúpili.“ 
    Snáď najvýstižnejší výrok, ktorý zahŕňa všetky oblasti, kde pôst blahodárne pôsobí, pochádza od sv. Atanáza: „Pohliadni na to, čo spôsobuje pôst! Uzdravuje choroby, vysušuje prekypujúce telesné šťavy, zaháňa zlých duchov, zaplašuje zvrátené myšlienky, dodáva mysli väčšiu jasnosť, očisťuje srdce, posväcuje telo a postupne človeka privádza pred Boží trón. Veľkou silou je pôst a vedie človeka k veľkým úspechom.” Aj podľa názorov moderných lekárov má aspoň občasný pôst blahodárne účinky na telesné zdravie, hlavne pomáha pri rôznych kožných a zápalových chorobách, ale tak isto pri reumatizme, artritíde a pri artérioskleróze. Sv. Atanáz sa nezastavuje iba pri telesných účinkoch pôstu, ale ako som už hovoril tvrdí, že pôst zaháňa zlých duchov, odháňa zvrátené myšlienky a dáva väčšiu jasnosť ducha. Pôst posväcuje telo a ono sa stáva priestupným pre Božieho Ducha.

    Človek patrí Bohu nielen dušou ale i telom. A ak sa chceme otvoriť Bohu musíme začať telom. Ak chceme patriť Bohu, musíme to i telesne cítiť. Pôst posväcuje telo a postupne človeka vedie pred Boží trón. Na inom mieste hovorí sv. Ján Zlatoústy: „Pôst tela je pokrm pre dušu!“ a sv. Peter Chryzolog: „Pôst je pokoj tela.“ Nepokoj vzniká z nemiernosti a nadvlády pudov a vášni. Pôst umravňuje človeka, oslobodzuje ho od vlády vášni a obdaruje ho vnútorným mierom. Tento mier nie je niečím čisto duchovným. Je to i pokoj tela. Telo prichádza ku svojmu pokoju tým, že nie je zaťažované nadmerným trávením a práve v dobe pôstu si môže urobiť poriadok samo v sebe. V pôste, podľa cirkevných otcov, ide o celého človeka. Telesný pôst musí byť sprevádzaný pôstom ducha. O tom si povieme niečo na budúce.

 Zdroj: http://www.frantiskani.sk/kazatel/post/pr/post.htm